Čo spravila inflácia s 10 000 € na účte

Pozri sa na svoj bežný účet. Suma, ktorú tam vidíš, je presne taká istá ako vlani. Nič ti nikto nevzal, nikde nie je mínusová položka, výpis je úplne v poriadku.

A pritom si za tie peniaze kúpiš menej. Každý rok menej. Len to nevidíš na výpise, vidíš to v obchode a pri platbe za nájom.

Je to najtichšia strata v osobných financiách. Nemá dátum, nemá oznámenie, nemá vinníka, ktorému by si mohla napísať sťažnosť. Má len výsledok: z 10 000 € uložených v roku 2001 ostala do augusta 2026 kúpna sila asi 3 900 €.

Nezaplatila si za to žiadny poplatok. Zaplatila si za to tým, že si neurobila nič.

Nominálne máš 10 000 €, reálne 3 900 €

Toto je celý rozdiel medzi nominálnou a reálnou hodnotou a vyplatí sa ho pochopiť raz a navždy.

Nominálna hodnota je číslo na výpise. Reálna hodnota je to, čo si za to číslo kúpiš. Nominálna hodnota tvojich 10 000 € z roku 2001 je dodnes 10 000 €. Reálna je asi 3 900 €, pretože to isté, čo si vtedy kúpila za 3 900 €, ťa dnes stojí celých 10 000 €.

Nie je to zvláštny slovenský jav. Takto funguje inflácia všade, len u nás bola v posledných rokoch rýchlejšia než vo väčšine západnej Európy. Dôležité je, že tá strata je úplne reálna, hoci ju v bankovej aplikácii nikdy neuvidíš.

Pomôcka, ktorá to robí hmatateľným: nemysli na peniaze v eurách, mysli na ne v nákupných košíkoch. Za 10 000 € si v roku 2001 kúpila približne dva a pol košíka toho, čo dnes kúpiš za 10 000 € jediný raz. Suma sa nezmenila, počet košíkov áno. A práve košíky budeš v starobe potrebovať, nie čísla na výpise.

Z 10 000 € ostalo 3 900 € a na výpise sa nič nezmenilo

Kúpna sila 10 000 € uložených v roku 2001, prepočítaná spotrebiteľskými cenami na Slovensku do augusta 2026

Dva roky, ktoré urobili škodu za celú dekádu

Všimni si na grafe, že krivka ide dole pomaly, pomaly, a potom naraz spadne. To „naraz“ sú roky 2022 a 2023.

Priemerná ročná inflácia bola podľa Štatistického úradu SR v oboch rokoch dvojciferná. Dva roky za sebou zobrali kúpnej sile viac než celé desaťročie pred nimi. Rok 2024 priniesol úľavu na 2,8 %, rok 2025 sa vrátil na 4,0 % a prvých osem mesiacov 2026 je na 3,6 %, pričom samotný august bol na 3,1 %. Presné čísla máš v tabuľke.

Prečítaj si ten posledný riadok ešte raz. Tisíc eur, ktoré si mala v januári 2022 na bežnom účte, má dnes kúpnu silu asi 724 €. Za štyri a pol roka. A ty si pri tom neurobila nič zle.

Sporiaci účet je výborný nástroj na jedinú úlohu

Tu chcem byť presná, pretože sa to často zjednoduší do hlúposti. Sporiaci účet nie je zlý produkt. Je to skvelý nástroj na jednu konkrétnu úlohu a nepoužiteľný na všetko ostatné.

Na čo je dobrý: na rezervu. Peniaze na rezerve musia byť dostupné do niekoľkých dní, nesmú kolísať a musíš ich vedieť vybrať v najhoršom týždni svojho života bez toho, aby si čokoľvek predávala so stratou. Presne toto sporiaci účet robí. Či ti dá 2 % alebo 3 %, je pri rezerve druhoradé, dôležitá je istota sumy. Ako si rezervu postaviť, mám rozpísané v článku o železnej rezerve.

Na čo je zlý: na peniaze, ktoré budeš potrebovať za pätnásť rokov. Tam nejde o kolísanie, tam ide o jediné číslo, a to je výnos po inflácii a po dani. A ten je na sporiacom účte dlhodobo blízko nuly alebo pod ňou.

Takže otázka nie je „sporiaci účet, alebo investovanie“. Otázka je, akú úlohu majú tie konkrétne peniaze. Rezerva na sporiaci účet. Dovolenka do dvoch rokov na sporiaci účet. Dôchodok, kúpa bytu za desať rokov a peniaze na vzdelanie dieťaťa niekam inam, napríklad do indexového ETF.

Z praxe vidím, že najčastejšia chyba nie je zlý produkt. Je to správny produkt na nesprávnu úlohu.

Koľko teda nechať v hotovosti? Z praxe pracujem s tromi až šiestimi mesiacmi tvojich reálnych výdavkov, nie príjmov. Ak domácnosť mesačne prejde 900 €, rezerva je 2 700 až 5 400 €. Ak si na to sama a nemáš za sebou nikoho, kto by ťa v zlom mesiaci podržal, drž sa hornej hranice. Ak máš stabilný príjem a partnera s vlastným príjmom, stačí dolná.

Všetko nad túto sumu je prebytok a prebytok je presne ten typ peňazí, ktorý inflácia okrajuje najtichšie. Nemá úlohu, nemá dátum a nikto ho nekontroluje. Z praxe vidím, že práve takto ležia na účtoch roky sumy, ktoré mali už dávno pracovať.

Koľko musíš zarobiť, aby si infláciu iba dobehla

A teraz tá časť, ktorú väčšina ľudí preskočí a potom sa čuduje.

Keď ti banka pripíše úrok, štát si z neho vezme zrážkovú daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov, štandardne 19 %. Z hrubého úroku ti teda v ruke ostane 81 %. Ak chceš po dani dosiahnuť presne infláciu, hrubý výnos musí byť citeľne vyšší.

Pozri si ten posledný riadok. V roku 2022 by si potrebovala takmer 16 % hrubého výnosu na to, aby si iba nestrácala. Žiadny bezpečný produkt na Slovensku takú vec vtedy neponúkol a nejde o chybu bánk, tak jednoducho vyzerá cenový šok. Znamená to jednu nepríjemnú vec: v roku 2022 reálne stratili všetci, ktorí držali peniaze v hotovosti, a nebolo kam ujsť.

Posledný stĺpec nie je teoretický. Pri zisku z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh, ktoré držíš dlhšie ako rok, je príjem podľa Finančnej správy SR oslobodený od dane z príjmu. Nie je to rada, aby si niečo kúpila. Je to informácia o tom, že daňovú záťaž na dlhodobé peniaze sa dá riešiť štruktúrou a časom, nie šikovnosťou.

Dlhodobý reálny výnos širokého akciového trhu po inflácii bol historicky rádovo okolo 7 % ročne. S tým sa inflácia dobehnúť dá. Platí to však len na dlhom horizonte a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich.

Čo v týchto číslach nie je

Prepočet vyššie vychádza z priemerných ročných indexov spotrebiteľských cien, teda z nákupného košíka priemernej slovenskej domácnosti. Tvoj košík taký nie je. Ak máš malé deti, platíš nájom alebo jazdíš veľa autom, tvoja osobná inflácia bola vyššia než oficiálna. Ak vlastníš byt bez hypotéky a nejazdíš, bola nižšia.

Nie je v tom ani úrok. Model počíta s nulovým výnosom, pretože hovoríme o peniazoch na bežnom účte. Ak si mala časť peňazí na termínovanom alebo sporiacom účte, tvoja reálna strata bola menšia. Pri väčšine rokov po roku 2021 však aj tak záporná.

Údaj za rok 2026 je za prvých osem mesiacov, nie za celý rok. Do decembra sa môže zmeniť a štatistiky sa spresňujú.

A posledná poctivá vec: nič v tomto článku netvrdí, že investovanie infláciu porazí zaručene. Hovorí len to, že hotovosť ju zaručene neporazí, pretože v hotovosti nie je žiadny mechanizmus, ktorý by rástol.

Najčastejšie otázky

Takže mám vybrať všetko z banky a investovať? Nie. Rezerva na tri až šesť mesiacov výdavkov má ostať v hotovosti, aj keď ju inflácia okrajuje. Platíš tým za istotu a za to, že počas prepadu nebudeš musieť nič predávať. Investovať patrí to, čo zvyšuje nad rezervu a čo nebudeš potrebovať aspoň päť rokov.

Prečo moja osobná inflácia vyzerá vyššie než tá oficiálna? Pretože oficiálne číslo je priemer celej krajiny, nie tvoj účet z obchodu. Ak sa ti zdražilo nájomné, strava a energie, tvoj reálny rast nákladov môže byť výrazne vyšší než index. Oficiálne číslo je dobrý ukazovateľ na porovnávanie v čase, nie opis tvojho života.

Nie je bezpečnejšie držať peniaze v hotovosti, keď je svet neistý? Hotovosť chráni pred kolísaním, nie pred stratou hodnoty. Pri krátkom horizonte je to presne to, čo chceš. Pri dvadsaťročnom horizonte si za pocit istoty platíš tým, že z každých 10 000 € ti rádovo polovica kúpnej sily zmizne.

Pomôže mi tretí pilier alebo stavebné sporenie? Môžu pomôcť, ale nie preto, že by mali vysoký výnos. Pomáhajú daňovou alebo štátnou podporou a tým, že peniaze odložíš mimo bežného účtu. Či sa ti to konkrétne vyplatí, závisí od poplatkov, od horizontu a od toho, či stihneš podporu vyčerpať, takže to treba prepočítať na tvojich číslach.

Čo keď mám len 60 € mesačne, ktoré viem odložiť? To je úplne dosť na začiatok a pri dlhom horizonte je pravidelnosť dôležitejšia než suma. Postup pre malé sumy mám rozpísaný v článku o tom, ako investovať 50 € mesačne.

Inflácia je jediný poplatok, ktorý platíš za to, že neurobíš nič. Rozdeľ si peniaze podľa úlohy, nie podľa pocitu, pomôž si kalkulačkou finančnej slobody alebo prehľadom nástrojov, a ak chceš prejsť rezervu a dlhodobé peniaze s niekým, kto to robí denne, dohodni si konzultáciu.

Zdroje

• Štatistický úrad SR, priemerná inflácia za rok 2022: priemerná ročná miera inflácie 12,8 % v roku 2022.
• Štatistický úrad SR, spotrebiteľské ceny: mesačné a ročné indexy spotrebiteľských cien, vrátane údajov za roky 2024, 2025 a prvých osem mesiacov 2026.
• DATAcube, databáza ŠÚ SR: dlhodobé rady indexov spotrebiteľských cien od roku 2001, z ktorých je prepočítaná kúpna sila.
• Finančná správa SR, príjmy z kapitálového majetku zdaňované zrážkou: zdaňovanie úrokov a výnosov zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.
• Finančná správa SR, oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov: podmienka ročnej držby a prijatia na regulovaný trh, platná aj v roku 2026.