Zlé načasovanie zarobí viac ako čakanie

Máš na účte peniaze, ktoré tam nemajú čo robiť. Vieš to. A aj tak tam sedia, pretože trh je vysoko, pretože sa vo svete niečo deje, pretože o mesiac to bude jasnejšie.

O mesiac to jasnejšie nebude. Hovorím ti to hneď na úvod, aby si nemusela čítať celý článok.

Existuje totiž jedna modelová investorka, ktorú by si nikto nedal za vzor. Za dvadsaťpäť rokov trafila štyri najhoršie momenty, aké sa vôbec trafiť dali. Vždy vložila peniaze presne predtým, než sa trh zrútil. Štyrikrát za sebou. A aj tak má dnes podstatne viac ako žena, ktorá celý ten čas čakala na správny moment.

To je celá pointa tohto článku. Nie preto, aby si sa cítila zle z toho, že si doteraz čakala. Preto, aby si videla, čo presne ťa to čakanie stojí.

Štyrikrát sa netrafila a aj tak má takmer päťnásobok vkladu

Zo 40 000 € sa stalo asi 191 854 €. Pri absolútne najhoršom načasovaní, aké si vieš predstaviť.

Ako je to možné? Pretože trh neklesá dlho a nerastie krátko. Od roku 1942 trvá priemerný medvedí trh asi 12,9 mesiaca a trh v ňom spadne priemerne o 29,8 %. Priemerný býčí trh trvá 4,7 roka a rastie o 226,6 %. Čas, ktorý sa ti zdá nekonečný, keď v aplikácii svietia červené čísla, je v dlhom grafe krátky výkyv.

Prepad teda tvoju investíciu nezničí. Posunie ju. Rozdiel medzi ženou, ktorá vložila peniaze na vrchole, a ženou, ktorá ich vložila o rok neskôr na dne, je po dvadsiatich rokoch malý. Rozdiel medzi tou, ktorá vložila, a tou, ktorá nevložila, je obrovský. Aj tu platí, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich.

Čakanie vyšlo drahšie ako najhoršie možné načasovanie

Hodnota vkladov k polovici roka 2026, modelový prepočet na dátach širokého akciového indexu od roku 2000

Desať dní rozhodlo o viac než polovici výsledku

Teraz to najtvrdšie číslo z celej tejto témy.

10 000 € investovaných v roku 2001 má k roku 2026 hodnotu asi 92 886 €. Keby si z tých dvadsiatich piatich rokov vynechala iba desať dní, tých desať najlepších, ostane ti asi 41 313 €. Desať dní z približne 6 300 obchodných dní rozhodlo o viac než polovici výsledku.

A tu prichádza nepríjemná časť. Všetkých desať najlepších dní nastalo počas kríz. Nie počas pokojných rokov, keď sa dobre spí. Presne v tých týždňoch, keď titulky kričia, keď tvoj účet svieti načerveno a keď má najväčší zmysel „len chvíľu počkať, kým sa to uloží“.

Hľadanie „správneho momentu“ preto nie je neutrálna činnosť. Je to aktivita, pri ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeš na trhu práve vtedy, keď sa tvorí najväčší výnos. Opäť ide o historické dáta a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich.

Prečo čakanie stojí viac než zlé načasovanie

Čakanie má tri náklady a ani jeden z nich neuvidíš na výpise.

Prvý je výnos, ktorý nevznikol. Modelová investorka, ktorá od augusta 2000 posielala do širokého akciového indexu 200 € mesačne, vložila spolu 62 400 € a k polovici roka 2026 má asi 372 103 €, čo zodpovedá približne 11,9 % ročne. Nerobila nič chytré. Nesledovala trh. Len neprestala. Historický výsledok, nie záruka do budúcnosti.

Druhý je inflácia. Peniaze na bežnom účte neklesajú nominálne, klesá im kúpna sila. Nevidíš stratu na výpise, vidíš ju v obchode. To je mimochodom dôvod, prečo si čakanie veľa žien ani nevšimne: na výpise sa totiž nestane nič.

Tretí náklad je ten najhorší. Čakanie nemá koniec. Nikdy nepríde deň, keď ti niekto zavolá a oznámi, že teraz je ten správny moment. Z praxe vidím, že žena, ktorá čakala v roku 2021, čaká aj v roku 2026. Len s inými dôvodmi.

Čo to znamená v číslach? Modelový prepočet so 100 € mesačne do širokého akciového indexu hovorí jasne. Žena, ktorá začne v 25 rokoch, má na konci asi 740 210 €. Tá istá suma mesačne od 35 rokov dá asi 244 589 €, od 45 rokov asi 113 155 € a od 55 rokov asi 27 512 €. Desať rokov odkladu teda nezoberie desatinu výsledku, zoberie jeho dve tretiny.

A dobehnúť sa to dá, len draho. Aby si od 35 rokov skončila tam, kde žena, ktorá začala v 25, musíš posielať asi 303 € mesačne namiesto 100 €. Od 45 rokov je to asi 654 € a od 55 rokov asi 2 690 €. To je presná cenovka čakania: platí sa v mesačných splátkach a stúpa každým rokom. Aj tu ide o orientačné modelové prepočty a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich.

Strach z prepadu nie je hlúposť, je to správna informácia v nesprávnej chvíli

Teraz k tomu, čo sa v takýchto článkoch nepíše.

Tvoj strach má pravdu. Trh naozaj padá. Vnútroročný pokles je priemerne asi 14 %, a to nie je teória, deje sa takmer každý rok. Pritom 38 zo 46 rokov od roku 1980 skončilo v pluse. Obe veci sú pravdivé súčasne: počas roka to bolí a na konci roka to väčšinou vyjde. Minulé výnosy pritom nie sú zárukou budúcich.

Takže nie, nebojíš sa zle. Bojíš sa správnej veci, len z nej vyvodzuješ nesprávny záver. Z toho, že trh padá, nevyplýva „neinvestuj“. Vyplýva z toho „neinvestuj peniaze, ktoré budeš potrebovať do piatich rokov“ a „priprav si rezervu, aby si počas prepadu nemusela predávať“.

Preto sa začína rezervou, nie investíciou. Ak máš železnú rezervu na tri až šesť mesiacov výdavkov, prepad je pre teba spravodajská správa. Ak ju nemáš, prepad je pre teba problém s peniazmi. Ten istý pokles, dva úplne iné životy.

A ak máš pocit, že na začiatok treba poslať nejakú veľkú sumu, nemusíš. Dá sa začať aj s päťdesiatimi eurami mesačne a prvý krok do indexového ETF nie je jednorazové rozhodnutie o celom tvojom majetku.

Čo v týchto číslach nie je

Poctivá časť, ktorú si zaslúžiš prečítať.

Všetky sumy vyššie sú modelové prepočty na historických dátach širokého akciového indexu, nie výsledky konkrétneho produktu. Reálna investorka platí poplatky, rozdiel medzi cenou nákupu a predaja a pri niektorých typoch investícií aj daň. To výsledok znižuje, niekedy výrazne.

Dáta pochádzajú z amerického akciového trhu, ktorý mal za posledných sto rokov výnimočne dobré obdobie. Iné regióny a iné obdobia vyzerali inak. Nikto ti negarantuje, že ďalších dvadsaťpäť rokov bude vyzerať ako tých posledných dvadsaťpäť.

V číslach nie je ani tvoj život. Model predpokladá, že nikdy nepredáš. V skutočnosti prídu rozvod, strata práce, pokazená strecha a chorý rodič. Presne preto má rezerva prednosť pred výnosom.

A nie je tam zmena kurzu meny. Ak investuješ do aktív v dolároch a žiješ v eurách, kurz ti výsledok posúva nahor aj dole, nezávisle od toho, ako sa trhu darí.

Najčastejšie otázky

Nie je teraz trh privysoko na to, aby som začala? Trh je „privysoko“ väčšinu času, pretože dlhodobo rastie a nové maximá sú jeho normálny stav, nie varovanie. Dôležitejšia otázka je, na kedy tie peniaze potrebuješ. Pri horizonte nad desať rokov je vstupný deň jedným z najmenej podstatných rozhodnutí, aké urobíš.

Mám investovať celú sumu naraz, alebo postupne? Historicky jednorazový vklad končil častejšie lepšie, lebo peniaze sú na trhu dlhšie. Postupné rozloženie na šesť až dvanásť mesiacov však výrazne znižuje riziko, že to psychicky nezvládneš. Ak ti rozloženie pomôže vôbec začať, je to lepšia voľba než perfektné riešenie, ktoré neurobíš.

Čo keď príde prepad tri mesiace po tom, ako investujem? Je to celkom pravdepodobné a nič to nemení. Modelová investorka z tohto článku trafila štyri prepady za sebou a aj tak skončila s násobkom vkladu. Podmienka je jediná: nepredať.

Ako poznám, že ešte nemám investovať? Keď nemáš rezervu, keď máš drahé spotrebné dlhy alebo keď peniaze potrebuješ do piatich rokov. V takom prípade nie je problém v trhu, ale v tom, že investícia je na danú úlohu nesprávny nástroj.

Prečo sa tie najlepšie dni tlačia práve do kríz? Pretože v kríze sú ceny nízke a nervy napnuté. Keď sa objaví prvá dobrá správa, trh sa pohne rýchlo a vo veľkom. Kto je v tom momente v hotovosti, tento pohyb jednoducho nemá.

Ak si z tohto článku odnesieš jednu vetu, nech je to táto: nemusíš trafiť správny moment, musíš byť na trhu dosť dlho. Spočítaj si, čo ťa doterajšie čakanie stálo, na kalkulačke ceny čakania, prečítaj si, ako to vyzeralo u štyroch konkrétnych žien, a ak chceš prejsť svoj horizont a rezervu s niekým, prvý krok nič nestojí.

Zdroje

• S&P Dow Jones Indices, S&P 500: metodika a historické dáta akciového indexu, z ktorého vychádzajú modelové prepočty výnosov.
• Robert Shiller, Online Data: dlhodobé mesačné dáta amerického akciového trhu od roku 1871 vrátane dividend a indexu spotrebiteľských cien.
• Štatistický úrad SR, spotrebiteľské ceny: priebeh spotrebiteľských cien na Slovensku, ktorý určuje reálnu hodnotu peňazí držaných v hotovosti.
• Finančná správa SR, oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov: podmienky, kedy je zisk z predaja cenných papierov oslobodený od dane z príjmu.